Rail Baltica je jednou z nejambicióznějších dopravních staveb Evropské unie. Prepojí severní Evropu se střední a nabídne bezpřekážkovou ekologickú cestu vlakem až do Helsinek odkudkoliv z Evropy. I proto bývá označována za projekt století. Její realizaci nám přiblíží Ing. Michal Schmidt, který měl na starosti kolejovou část projektu.
Rail Baltica je projekt vysokorychlostní železnice z Helsinek do Varšavy. Můžete nám ho blíže představit?
Hlavnou myšlienkou projektu Rail Baltica je začlenenie pobaltských krajín (Litva, Lotyšsko a Estónsko) do európskej železničnej infraštruktúry prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej trate normálneho rozchodu. Tento ambiciózny projekt zahŕňa 5 krajín Európskej únie – Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko – a je to jeden z najdôležitejších dopravných projektov celej EÚ.
Samotný názov projektu Rail Baltica je príznačný aj z toho dôvodu, že celková dĺžka budúcej železničnej trate z Varšavy do Tallinnu bude 950 km, a z toho rovných 870 km bude na území Pobaltia. Posledný cca 80km úsek, Tallinn – Helsinky, bude riešený pomocou podmorského tunelu. A do tej doby, kým nebude tunel hotový, bude doprava realizovaná trajektami.
Samotná prípravná fáza prebiehala v rokoch 2010 – 2017. Plánovaný termín dokončenia celého projektu je stanovený na rok 2026.
Jaký je širší koncepční rámec nové vysokorychlostní trati?
Tu je to treba vysvetliť trošku zoširšia. V súčasnosti sa na území pobaltských krajín nachádza len ruský, široký rozchod koľají. Aby bolo prepojenie pobaltských krajín s Poľskom čo najplynulejšie a ekonomicky čo najefektívnejšie, bolo sa treba vyhnúť zastaraným železničným systémom ešte z čias bývalého Sovietskeho zväzu a vybudovať nový, moderný vysokorýchlostný systém, ktorý by mohol dostáť svojmu názvu: Projekt storočia.
Väčšina z celkovej dĺžky projektu je novostavboutrate (vedená na zelenej lúke) – pridržiava sa len desiatich pevných bodov. Sedem z nich tvoria medzinárodné osobné železničné stanice pre cestujúcich – Kaunas, Vilnus a Panevežys (Litva), Riga Central Station a Riga Airport Station (Lotyšsko), Pärnu a Tallinn (Estónsko). Mimo týchto staníc sú tu ešte 3 multimodálne nákladné terminály – Kaunas (Litva), Salaspils (Lotyšsko) a Muuge (Estónsko).
Jedním z koncepčně nejzajímavějších bodů trati je železniční stanice v Rize The New Rail Baltica Station at Riga International Airport nacházející se přímo na mezinárodním letišti…
Integrácia vysokorýchlostnej železnice s existujúcim medzinárodným letiskom v Rige bola veľká projektantská výzva sama o sebe. Pre lepšiu predstavu: je to najväčšie letisko v pobaltských krajinách a patrí k najviac vyťaženým letiskám v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V počte prepravených pasažierov sa minulý rok pred Rigu dostali už len letiská v Moskve, Petrohrade a Kyjeve. Takéto letisko má samozrejme mimoriadne rozvinutú infraštruktúru a nie je jednoduché do nej dobudovávať ďalšie prvky. Nehovoriac o mimoriadne prísnych ochranných pásmach samotného letiska, ktoré bolo nutné dodržiavať.
Jak bude železniční stanice realizována a včleněna do letiště?
Železničná stanica je koncipovaná ako trojposchodová budova, kde na prízemí, resp. prvom poschodí majú byť parkovacie plochy pre autá, na druhom poschodí čakárne, obchody a pokladne a na treťom nástupištia.
Prepojenie železničnej stanice a terminálu letiska je riešené pomocou zastrešeného tunela v úrovni tretieho podlažia, teda v úrovni nástupíšť. Integráciu železničnej trate do obvodu letiska rieši 10 m vysoký viadukt v dĺžke cca 2000 m, vďaka ktorému boli odstránené aj križovania s letiskovými komunikáciami.
Co současná situace spojená s COVID-19? Vyžaduje nějaké významné změny v realizačních a manažerských procesech?
Samozrejme súčasná situácia nie je priaznivo naklonená takmer žiadnemu odvetviu a žiaľ stavebný sektor nie je výnimkou. Cítiť to hlavne na neochote nášho hlavného a najväčšieho investora Železníc Slovenskej republiky investovať v tomto období do obnovy a rekonštrukcií menších zákaziek. Ostáva nám tak čas sústrediť sa na tie veľké, už dlhšie zazmluvnené. Najmä sa jedná o Modernizáciu Poprad – Spišská Nová Ves, na ktorej sa podieľa takmer celá firma, alebo taktiež Modernizácia železničnej trate Malacky – Kúty. Z dlhodobého hľadiska však verím, že je povinnosťou štátu investovať do zlepšovania dopravnej infraštruktúry, takže príprava projektov by mala aj po čiastočnom útlme naďalej pokračovať.
Čo sa manažovania zákaziek týka, tak tam sa väčšina prác presunula do online priestoru. Týka sa to najmä koordinovania jednotlivých profesií, rokovaní s investorom, porád, atď. Väčšina porád sa organizuje prostredníctvom Teams, čo z istého uhla pohľadu predstavuje zjednodušenie celého procesu, nakoľko odpadáva cestovanie. Vďaka moderným online nástrojom sa stierajú rozdiely medzi fyzickou prítomnosťou na pracovisku a prácou z domu.